V jednoduchosti mojím zámerom pre túto webstránku je ukázať moju rovnováhu vo forme že myseľ potrebuje uveriť a telo sa potrebuje hýbať.
Volám sa Tibor, som otcom dvoch úžasných detičiek, zbožňujem filozofovanie, som tvorcom samého seba a najdôležitejšia pre mňa je jednoduchosť.
Na úvod by som sa chcel zamyslieť nad touto myšlienkou:
Táto myšlienka mi vŕta v hlave dlho lebo zbieram vedomosti už roky a skutočne prichádzam na to že vedomosti fakt nestačia. Čiže táto myšlienka pre mňa nie je správne. Verím , že vedomosti je potreba použiť, aplikovať a odovzdať ďalej.
Predstav si, že si v škole
a učiteľ ti práve povedal informáciu. Až v okamihu, keď túto
informáciu povieš niekom inému, alebo ju použiješ pri odpovedi, či aplikuješ
až vtedy si ju pamätáš a prijímaš za svoju. Preto učiteľ vyzerá tak schopne, lebo svoju informáciu už použil veľakrát.
Vidím sa v spoločnosti, kde každý sa buď chce učiť, alebo chce učiť. Jeden múdry človek to nazval „didaktické šialenstvo“. Týmto si vyberáme či budeme učiteľmi alebo študentmi. Ja, ako dobrý chlapec si stále vyberám, že sa chcem učiť. Jednoducho mám presvedčenie že „ja ešte neviem dosť, aby som o tom mohol niekomu povedať“. Toto je jedna strana mince, druhá strana mince je strana učiteľa: „ja tomu rozumiem najviac, len ten môj spôsob je správny“. Tieto presvedčenia sú teda dve strany jednej mince a práve teraz hľadám rovnováhu, ako už nebyť stále ten žiak a súčasne, aby sa zo mňa nestal učiteľ, ktorý vlastní pravdu. Lebo pravdu má každý len a len svoju, podľa svojich prijatých vzorcov a presvedčení.
V jednoduchosti, mám potrebu stále niečo prijímať a nech prijmem čokoľvek, stále to nie je dosť. Alebo naopak som si istý sám sebou, až totálne neochvejne istý, že len a len moja cesta je tá správna a som viac než dosť.
ALE dnes by som chcel zaviesť sám pre seba nové presvedčenie. Že nie je dôležité koľkokrát si informáciu vypočujem. Kým ju nepoužijem, neodprezentujem, neukážem, je to len informácia. A na konci dňa sa počíta koľko informácii som použil a nielen prijal. Preto vlastne vzniká táto stránka, kde chcem odprezentovať a aplikovať vedomosti, ktoré som nazbieral.
..dovolím si porozprávať o mojom postoji. Som spokojný ak sú moje potreby vyriešené. Základné potreby ako smäd, či hľaď viem ako riešiť. Ale ako vyriešiť, ak nie som spokojný? Nie som v rovnováhe? Čo mám robiť ak sa necítim dobre? Ak viem, že sa niečo sa so mnou deje ale nerozumiem tomu a neviem čo mám robiť? Tým, že tomu nerozumiem, tak ma to len hnevá a neriešim svoju situáciu. Ak by som našiel spôsob, ako by som tento pocit nespokojnosti uvidel, dokázal pomenovať, potom by som mu porozumel a už by som ho snáď vedel vyriešiť. Riešenie začína tým, že si dovolím vidieť, že sa so mnou niečo deje. Neodvrátim zrak od potreby, ktorá mi bráni v spokojnosti. Potom môžem prísť k tak kľúčovej rovnováhe. Tým pádom aj k vyriešeniu mojich potrieb.
Inak povedané moje telo vie, že sa so mnou niečo deje, mám istý pocit, tlačí sa na mňa napätie. Moja myseľ to potrebuje priznať, pochopiť a spracovať. Tým pádom pustiť a uvoľniť. Nie veľmi záleží na tom, či sa bavíme o pozitívnom alebo negatívnom napätí, napríklad z toho, že sa vozím na húsenkovej dráhe, prednášam na verejnosti, pozerám sa z útesu, skáčem na trampolíne,... jednoducho cítim niečo, čo potrebujem pochopiť, prijať. Zladiť moje telo a moju myseľ. Tým pádom, že je to moja myseľ a moje telo, jediný kto môže medzi nimi vykonať rovnováhu, som zase len ja. Sú to dva komplexné systémy z ktorých každý funguje ako samostatný celok, ktorý treba dostať do rovnováhy.
Pre telo prináša rovnováhu pohyb, pre myseľ prináša rovnováhu ak uverí.
Spokojné telo je, ak sa do sýtosti hýbalo a môže sa uvoľniť, spokojná myseľ je, ak uverilo, dospelo k riešeniu a môže uveriť
Tu je to komplikovanejšie. Myseľ sa potrebuje uvoľniť tým že v niečo uverí, vyrieši, pustí. Ale tých možností, čo tu máme, je také množstvo, že niečomu uveriť je fakt ťažké.
Myseľ je úžasná štruktúra. Aj keď v niečo dnes uverí, zajtra to s ľahkosťou spochybní a poprie, tým pádom začne znova. Preto je to naozaj komplikované. Dá sa uveriť len tomu, čo som skutočne ja. Keď spoznám seba, môžem si veriť. A konečne sa môžem oprieť o svoju vieru v seba.
Samozrejme, že sa môžem oprieť aj o vieru v niekoho iného alebo niečoho iné, ale vtedy ten obraz vidím len z časti.
Tu si dovolím ťa pozvať k 10 minútovému dýchaniu, kde budeš počúvať svoj dych.
Tu som si nachystal pozvánku na 10minutový pohyb. Kde si jednoducho dopraješ efektívne cvičenie na jadro. A tým sa tvoje telo môže na chvíľku rozhýbať a dopriať si uvoľnenie.
Ak prijímaš pozvanie, podľa náročnosti na ktorú sa dnes cítiš, si vyber a poď si zacvičiť 10min.
Samozrejme kľudne si vyber akýkoľvek iný pohyb ktorý ťa bude tešiť. Tanec, jóga, beh, bicykel, prechádzka, ... Pohyb je jednoducho vyžíva pre telo...
Týmto by som rád ukončil svoje slová a vrátil sa k myšlienke: "Keby vedomosti stačili, všetci máme na účte milióny a na bruchu tehličky. A položil ti otázku, či kroky, ktoré si doteraz vykonal, ťa doviedli k tehličkám na bruchu a k miliónom na účte? Lebo ak hej, viem, že túto stránku si už dávno prestal vnímať. Ale ak nie a chcel by si, je na čase niečo zmeniť, aby si mohol zažiť niečo, čo si doteraz ešte nezažil, hm?.